Milované i nenávidené ančovičky


Ančovičky patria k surovinám s veľmi špecifickou chuťou. Niektorí ich doslova zbožňujú, iní nemôžu cítiť ani ich vôňu, no a nájdu sa samozrejme aj ľudia, ktorí ešte túto špecialitu neochutnali.

ančovičky
 
Názov ančovičky, je len iné pomenovanie pre sardely. Nie však sardinky. Sardely obývajú vody Atlantiku a čierneho i stredozemného mora. Dorastajú do veľkosti okolo desiatich centimetrov, väčšinou však iba okolo siedmych. Sardinky síce patria do tej istej rodiny, sú však o čosi väčšie, no a hlavne úplne iné ryby.
 
Proces spracovania
 
Ak sa rozhodnete pre kúpu tejto delikatesy, môže vás zaskočiť vysoká cena za maličké balenie. Dôvodom je celý proces spracovania rýb, ktorý sa musí robiť ručne. Po tom, ako sú vylovené z mora, musí prebehnúť všetko veľmi rýchlo, približne do hodiny. V inom prípade, by sa pokazili. Prvým krokom je namáčanie v silnom roztoku vody a soli. Takto sú zbavené všetkých baktérií a iných vecí, ktoré by sa do nášho tela nemali dostať. Následne vrstvené do nádob spolu s veľkým množstvom morskej soli. Vďaka tlaku, ktorému sú sardely vystavované počas celej doby, začnú postupne uvoľňovať tuky a soľ. Približne po šesťdesiatich dňoch je tento proces na konci. Pred tým, ako sa dostanú na pulty predajní, ich však ešte musia ručne zbaviť kostí a plutiev. Jednotlivé filety sú buď konzervované v slanom roztoku, alebo naložené do oleja.

sardinky
 
Zdravé ale slané
 
Najväčšie množstvo tejto delikatesy pochádza z Talianska, Turecka, Thajska a Španielska. Od konkrétnej oblasti sa odvíja aj ich konečný vzhľad a chuť. Tak ako všetky morské ryby, sú i sardely bohatým zdrojom omega 3 mastných kyselín. Avšak pri porovnaný s takým tuniakom, sú tieto množstvá o dosť nižšie. Negatívom tohto pokrmu je samozrejme i vysoký obsah soli. Preto by sme ich nemali konzumovať často, alebo vo veľkom množstve. najlepšie sa hodia ako prísada do šalátov a omáčok. Napríklad do povestný Caesar šalátu, patria podľa pôvodného receptu práve ančovičky. Jeden, či dva kúsky sa pridávajú sa do majonézového dressingu. Neslúžia ako hlavná surovina, ale skôr ako náhrada soli. Šalátu navyše dodajú jeho typickú arómu a chuť.  

Ako často periete?

Možno sa to niekomu zdá ako samozrejmosť, ale ide o pomerne závažný problém.
Používanie práčok sa nám stalo už takou samozrejmosťou, že v mnohých prípadoch už perieme v práčke už aj dva páry ponožiek. Čo si ale už neuvedomujeme je v prvom rade energetická spotreba takého prania, ďalej ekonomická náročnosť, ale v neposlednom rade aj rušenie a otravovanie našich susedov. Že o čom hovoríme? Tak čítajte ďalej.

prčka

Nemôžem spať, hučí práčka!

Je jedenásť hodín večer. Konečne sa dostaneme do postele, ľahneme sizhasneme svetlo. Odrazu to začujeme. To pomalé chvenie konštrukcie bytu, vibrácie a nakoniec hluk. Čo sa to deje? Nič nezvyčajné, len sused opäť pustil práčku. O jedenástej večer?! Áno, presne tak, mnohí z nás sú už takí necitliví voči svojmu okoliu, že nemajú problém ani s takýmto rušením nočného kľudu. Už im popravde ani nedôjde, že okolo nich bývajú ľudia, ktorých môžu svojou aktivitou a činnosťou rušiť.

praní

Ten sused zase perie?!

Pracujete doma, sedíte za počítačom, keď sa zrazu zo susedného bytu ozve zvuk práčky. Poviete si, nevadí, sused perie. Veď za chvíľu to prejde. Práčka hučí, vy pracujete. Za chvíľu si už dáte aj štuple do uší, aby sa vám lepšie a v kľude pracovalo. Prejde nejaký čas a nastane ticho. Hurá, konečne môžeme opäť plnohodnotne pracovať. Avšak za chvíľu sa práčka ozve opäť. Čo sa to deje? Nič sa nedeje. Iba to, že sused každý deň potrebuje mať všetko opraté a voňavé.
A tak čokoľvek, čo si raz na seba oblečie, už aj putuje do prania v momente, ako príde z práce alebo si pre istotu nastaví práčku, aby prala v čase, kým je v práci. Títo susedia sú veľmi otravní. Taktiež im nedochádza, že niekoho môže otravovať ich večné púšťanie práčky. A okrem toho by sa mohli zamyslieť, či naozaj každé jedny nohavice, tričko či bunda naozaj potrebuje každý jeden deň oprať. Alebo naozaj potrebuje?