Odišla som od partnera pred 3 mesiacmi. Z jeho strany voči mne manipulácia a hranice s psychickým týraním ma aj detí. Odišla som, uľavilo sa mi. Dnes v jeho prítomnosti pri asistovanom styku s dieťaťom mám problém vydržať. Je mi to veľmi nepríjemné, najradšej by som mu dala facku, alebo mu aspoň povedala ako veľmi mi ublížil. Milovala som ho strašne veľa, alebo som bola natoľko zmanipulovaná. Neviem. Ale viem že s ním už byť nechcem, napriek tomu sa mi keď som sama po ňom začína cnieť. Po tom hodnom partnerovi, po tom ktorý ma objímal, hladil, rozprával sa so mnou. Dnes v noci sa mi zdalo ako sme sa milovali.
Je mi z toho smutno, nechcem zostať sama, ale neviem si predstaviť, že by som niekomu zase verila, že by som nechala niekoho aby sa ma dotýkal. Rozumne viem, že k nemu späť nechcem. Ale v hlave mi chýba sa k niekomu pritúliť, niekomu patriť. K niekomu sa vracať. Nemilujem ho, mám z neho skôr strach, zlosť a odpor. Kamarátka mi hovorila, že to sú ešte zvyšky tej manipulácie, toho že som verila že bez neho nie som nič, vždy si ma pritiahol k sebe, ale každé pohladenie som si musela zaslúžiť. Chcem aby ma mal niekto normálne rád, ale bojím sa že už to nebude… stále nad tým premýšľam. Odvtedy, čo sme sa rozišli, som vlastne ďalší vzťah ešte nemala.
_10_6.jpg)
Asi to je kvôli môjmu strachu. Pretože keď si spomeniem, aké to bolo a čo mi urobil, je mi hrozne a do očí sa mi derú slzy. Mám strach, ale zároveň nechcem byť sama. A tiež vôbec nechápem to, prečo sa mi zdali tie erotické sny. Nedáva to žiadny zmysel. Možno nad tým len veľmi premýšľam a potom mám v hlave toto az toho vznikajú také sny. Neviem, ako ho mám vytesniť z hlavy. Najhoršie je, že spolu máme dieťa a pri spoločnej starostlivosti ho musím vídať a je mi z neho zle. A to sa samozrejme prejavuje aj na mojom zdraví. Som viac v strese a stále premýšľam nad tým, čo sa zase stane.
